Magda bola presvedčená, že jej niekto počaroval. V noci ju totiž strašia čudné postavy. „Zaspávala som, keď zrazu v mojej izbe niekto bol. Počula som, ako dýcha, otvorila som oči a vedľa postele stála žena v bielych šatách. Chcela som sa pohnúť, ale nedokázala som to. Iba som bezmocne ležala a hľadela na ňu. Snažila som sa zakričať na rodičov, ktorí spali vo vedľajšej izbe, ale nevydala som ani hláska,“ opisuje nočné peklo dvadsaťjedenročná študentka ekonomickej univerzity. Neznáma žena sa k Magde sklonila a pritlačila jej ruku na hrudník. „Myslela som, že ma zadusí,“ pokračuje. Po chvíli sa jej, našťastie, vrátil hlas aj sila do končatín a žena v bielom zmizla. Ale zlý pocit ostal. „Najhoršie bolo, že sa to niekoľkokrát zopakovalo. Nešlo o paranormálne spojenie s druhým svetom. To sa len Magdin mozog pomýlil. Myslel si, že spí, hoci ona sa prebudila a otvorila oči. Spánková paralýza je prirodzený stav – telo je dočasne neschopné pohybu. Vďaka tomu sa počas spánku nehýbete. Ak sa vám aj sníva, že bežíte, v skutočnosti ležíte bez pohybu, aby ste si neublížili. Paralýza bráni snovým pohybom realizovať sa. Rovnako je to aj s hlasom. Preto ho v sne neviete použiť, ak aj chcete zakričať. K čiastočnému ochrnutiu dochádza prevažne vo fázach spánku, keď máte živé sny. Občas však aj pri zaspávaní alebo pri zobúdzaní. Trvá to niekoľko sekúnd až minút. Snové predstavy v podobe obrazov a zvukov vtedy môže mozog preniesť aj do reality. Kedy ste naposledy zakopli pri zaspávaní o obrubník? Alebo sa zobudili na budík, ktorý zvonil vo sne?